Za kvalitu sa oplatí platiť

Autor: Jozef Krúpa | 16.2.2012 o 9:38 | (upravené 5.3.2012 o 11:39) Karma článku: 3,23 | Prečítané:  828x

Ľudia sme už takí. To, čo dostávame zadarmo, si veľakrát nevážime... A presne tak  je to aj s naším „vysokým" školstvom.  Každoročne vznikajú nové vysoké školy, univerzity, nové odbory, nové špecializácie. Na štúdium sa hlásia každý rok tisíce mladých. A každoročne zo škôl vychádzajú noví absolventi, ktorí, paradoxne, nekončia v zamestnaní, ale na úradoch práce. Aj to je dôsledok toho, že všetko je zadarmo a každému dostupné.

Jednoducho povedané, škôl je veľa a peňazí málo. Školy inkasujú za študentov dotácie a preto sa ich snažia nalákať čo najviac. Ubúdajú prijímacie skúšky a pribúda prijatí len na základe výsledkov zo strednej školy. To však nie vždy odráža aj reálne vedomosti, resp. skúsenosti uchádzačov o štúdium. Neustále sa tak stretávame s problémom, že kvantita predbieha kvalitu.

Asi si poviete, že som proti tomu, aby sa mladí ľudia vzdelávali.  A myslím si, že viacerí so mnou súhlasiť nebudete.  Aj napriek tomu si však myslím, že takýto (určite nepopulárny) krok by mal byť základom celkovej reformy vzdelávania. Určite však nechcem presadzovať, aby každý vytiahol hotovosť z peňaženky, a tak znemožniť štúdium napríklad talentovaným mladým ľuďom zo  sociálne slabších rodín. Systém možno nastaviť inak. Tak, aby mali školy možnosť a hlavne ambíciu zvyšovať svoju kvalitu. A aby študenti uvažovali, čo a kde budú študovať. A či vôbec...

Zaujímavým príkladom riešenia je Veľká Británia. Na jednej z univerzít tu študuje aj môj starší syn, takže máme reálnu skúsenosť. Na tamojších školách môžu študenti požiadať o pôžičku na štúdium, ktorú garantuje vláda. Po skončení štúdia ju potom samozrejme musia vrátiť, ale splátky sú primerané. A niektoré školy si dokonca tak veria, že vrátenie pôžičky vyžadujú od svojich absolventov len v prípade, keď dosiahnu dostatočnú výšku príjmu.

Rozhodne premyslený systém, ktorý prináša benefity hneď viacerým stranám. Školy majú možnosť po získaní financií zvyšovať svoju kvalitu a úroveň. Zároveň sa dostanú do konkurenčného prostredia, pretože študenti, ktorí budú musieť prefinancovať svoje štúdium, si určite premyslia, kde budú študovať. Prirodzeným spôsobom sa vyselektuje kvalita, priemerné či podpriemerné školy zaniknú v tvrdej konkurencii. Ale prínosné to bude aj pre samotných študentov. Aj tí si dobre rozmyslia, kde budú študovať, aký odbor, aby našli čo najlepšie uplatnenie a mohli školu splácať.  Finančná zainteresovanosť donúti tých ambicióznych, aby študovali čo najlepšie a budú mať vysoké nároky aj na svoju školu a pedagógov. Tých menej „ambicióznych" zase možno systém odradí vôbec  študovať. A tak aj zo škôl budú vychádzať kvalitnejší absolventi. Ale hlavne si mladí hneď od začiatku uvedomia, že za všetko hodnotné treba v živote platiť a nič od nikoho nedostanú v živote zadarmo...

Snahy o zavedenie školného sme tu už mali, avšak vždy boli zmetené zo stola. Musíme si však uvedomiť, že nie je možné neustále nadávať, v akom stave sa školstvo nachádza, ale treba prijať aj konkrétne opatrenia, ako tento stav riešiť. Nie sú školské pomôcky, chýbajú knižné fondy, pohybujeme sa v začarovanom kruhu...

Netvrdím, že tento systém je najviac optimálny. Existuje aj množstvo iných. Ale jedno je fakt. Reformu naše školstvo potrebuje ako soľ. A keď sa jej nezačneme okamžite venovať a nezrealizujeme ju, ublížime najviac tým, na ktorých nám v živote najviac záleží... našim deťom.

 

www.jozefkrupa.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?